Jaroslav

Je nespochybniteľné, že Rusko najviac doplatilo na fašistickú agresiu z rokov 1941 – 1945. A to ľudsky, ekonomicky, ekologicky, morálne. Tiež sa nedá namietať proti faktu, že sa najviac zaslúžilo o porážku fašistického Nemecka na jar a výrazným spôsobom prispelo k porážke militaristického Japonska v lete 1945. Ale ak porovnáme politický systém, zámery, politické ciele a konanie vtedajšieho Nemecka a súčasného Ruska, prídeme k nespochybniteľnému záveru: o ten istý fašistický režim. Ide nepochybne o veľký paradox dejín a mnohí majú strach niečo také vysloviť.

            Známe ľudové príslovie síce hovorí, že keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Možno polemizovať, či platí generálne. Minimálne platí ľudová múdrosť, že každé pravidlo má svoju výnimku. Známe americké porekadlo o kačke sa udomácnilo aj u nás: ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, je to kačka. Ak vám chce niekto tvrdiť, že je to medveď a vy mu uveríte, niekde je chyba. Preto platí – súčasné Rusko má fašistický režim. Toto konštatovanie, neskreslené pochybnými teóriami, zdôvodneniami či umelo vytváranými hoaxami, akokoľvek tvrdé, je pravdivé, odkrýva pravdu v celej nahote. Pre odhalenie charakteru ruského režimu nie sú potrebné rozsiahle politologické analýzy, úplne postačuje porovnanie charakteru a činnosti režimov fašistického Nemecka v rokoch 1933-1945 a súčasného Ruska v rokoch 1999 – 2022.

            Nemyslím si, že sa dajú presvedčiť ľudia, ktorí majú ideologickú „zástavu mozgu“ z roka 1989, odmietajú objektívne informácie, živia sa permanentným odporom voči všetkému alebo ich nezaujíma celkom nič, čo sa netýka ich peňaženky. Na Slovensku vládne veľká rozpoltenosť spoločnosti v tejto otázke, navrch má vždy ten, kto kričí najhlasnejšie, používa najhoršie vulgarizmy a skrýva sa za anonymitu internetu či politickú slobodu. Sú tu aj pomýlenci. Pre ilustráciu stačí uviesť názor predstaviteľa Petičného výboru za vypísanie referenda na zrušenie vojenskej zmluvy s USA schválenej vládou SR 12.1.2022 M. Kollára, ktorý prezentoval v relácii TA u moderátora Bielika k vojne na Ukrajine, dá sa zhrnúť do konštatovania, že na vine je Ukrajina lebo sa rozhodla brániť, veď ani my v roku 1968 sme sa nebránili…. K tomu niet čo dodať. Na počudovanie aj v oficiálnych médiách sú zverejňované názory, ktoré by kľudne spadli aj pod trestné právo za podporu vojnových zločinov. „Fajnšmekrom“ stačia aj tlačovky politických strán. Hádam by prezreli iba vtedy, ak by im na hlavy začali padať bomby a ak by im niekto pred vlastnými očami znásilňoval manželku, priateľku, dcéru či syna. To všetko sa reálne deje. Veľmi blízko…

Je tu aj veľká skupina ľudí, ktorí sú zahltení každodennými starosťami, sú dezorientovaní, ohlupovaní i rezignovaní voči valiacim sa informáciám.

Smutná je skutočnosť, že slovenská vláda nevenuje otázke postojov obyvateľstva potrebnú pozornosť, dokonca ju necháva chladnou aj skutočnosť, že občania nemajú záujem podieľať sa na obrane vlasti… Ak by nebol dejepis na školách zdevastovaným predmetom, nemuseli by sa blokovať rôzne dezinformačné platformy, sami ľudia by ich ignorovali. Platí výrok spisovateľa Georga Santayana:  „Tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení k jej zopakovaniu.“ Preto je dôležité si ju pripomínať najmä vtedy, ak ide o slobodu.

            Späť však k fašizmu v Rusku.

Nepriateľ

Domácim nepriateľom ruských fašistov sú všetci odporcovia Putina a jeho režimu, vlastní občania s kontaktami v cudzine („zahraniční agenti“), organizácie, vykonávajúce činnosť v oblasti občianskej spoločnosti a odporcovia korupcie. Aby nedošlo k nepochopeniu, tu ide o ruský režim, nie ruský národ. Ten je húževnatý, dobrosrdečný i odhodlaný, priateľský a skromný. Reč je o režime. Aj v Rusku pôsobia nasledovníci Hansa a Sophie Schollových, Cristopha Probsta a iných. Podľa ruských aktivistov je okolo 16 000 politických väzňov v Rusku odsunutých do koncentračných táborov. Pomenovanie „trestanecké“ je len zakrývanie holej pravdy. Putin zjavne potrebuje lacné pracovné sily na vybudovanie plynovodov a ropovodov do ázijských krajín. A keďže jeho blud o tzv. euroázijskom spoločenstve sa rozplynul, odhalila sa pravda v plnej nahote: treba lacných otrokov, ktorí by na východe zabezpečili náhradu za stratené trhy na západe. Hľadá ich v radoch vlastnej opozície a na Ukrajine.

Vonkajší nepriateľ je určený celé desaťročia – NATO. Najväčším tŕňom v oku ruských fašistov je slobodné rozhodnutie štátov strednej a východnej Európy vymaniť sa z pod vplyvu ZSSR, následne Ruska. Pre tých, ktorí si u nás robia ilúzie, že sa nás vojna na Ukrajine netýka treba pripomenúť Putinov výrok pred agresiou – vrátiť status quo do obdobia pred rokom 1997. (Poznámka: V júli 1997 aliancia pozvala prvé tri postkomunistické štáty do NATO. A keďže sa Slovensko stalo členom NATO v roku 2004, dianie na východe sa preto bytostne týka aj nás).

Likvidácia opozície (vrátane fyzickej), rasizmus

Pre ruský režim sú charakteristické trestanecké kolónie s tisíckami politických väzňov, vraždenie jednotlivcov, odporcov v Rusku i v zahraničí nevyberanými spôsobmi, vrátane použitia bojových chemických prostriedkov.

Realizáciu svojich mocenských chúťok zahájil Putin popieraním práva na existenciu iných národov, aktuálne vyše 40 miliónového ukrajinského národa. Je známa aj osobná skúsenosť bývalého premiéra Dzurindu s Putinom, ktorý iba pri zmienke o Ukrajine odpovedal stroho a úsečne: NET! Ako lepšie vyjadriť nenávisť ruského režimu? Čokoľvek ukrajinského je ako iná rasa…

Obrovská propagandistická mašinéria na vyvolávanie strachu

Rusko nepotrebuje špeciálne ministerstvo propagandy, má svoje RIA novosti a ďalšie masové informačné prostriedky pre ohlupovanie vlastného obyvateľstva, na glorifikáciu fašistického vedenia krajiny a vyvolávanie strachu z ruskej opozície, USA, NATO, návštevníkov z vesmíru, atď, atď. Zrušilo nezávislú žurnalistiku, izolovalo obyvateľstvo od objektívnych informácií a zriadilo monopol na pravdu. Ak by sa aj niekto opovážil vysloviť iný názor, má zabezpečený koncentračný tábor na 15 rokov… Došlo to až tak ďaleko, že napr. stredoškolskí študenti v Penze udali vlastnú učiteľku za vyslovenie pravdy o vojne na Ukrajine. Obrovské právomoci KGB sú hrôzostrašné, rozdiel od gestapa je iba v názve. Praktiky goebbelsovského ministerstva propagandy sú evidentne zakorenené aj v Rusku.

Rovnako ako Hitler má Putin k dispozícii dvorných ideológov a tárajov typu Lavrova a Sergejceva, veľkohubých fanatikov Rogozina, inak prívrženca jadrového krátera na západ od Ruska, či Kadyrova, masového vraha z Čečenska, Margaritu Simonjanovú z Rossia Today, veľkú fanúšičku vojenských uniforiem a zbraní a fanatickú obdivovateľku veľkého Vladimira – samozrejme za veľké prachy. Len  auto by jej mohli závidieť aj niektorí arabskí šejkovia… Sú aj ďalšie postavičky mediálnej scény, napr. D. Kiseľov, D. Kornilov… škoda miesta na menovanie ďalších. Denacifikácia, ako zámienka agresívnej vojny proti Ukrajine, vyznieva smutno-smiešne a je porovnateľná snáď iba s nacistickou zámienkou pre vojnu s Poľskom prepadom v Gliwiciach 31.8.1939… V Rusku vládne obrovská nostalgia za komunizmom, čoho prejavom sú aj zástavy, pod ktorými prebieha „oslobodzovanie“ Ukrajiny – sovietske, minimálne červené zástavy s kosákom a kladivom… Sám Putin sa však správa ako pravý kapitalista, jeho smútok za komunizmom je čisto pragmatický, mocenský.

Aká je teda konkrétna predstava ruskej verchušky o „denacifikácii“ Ukrajiny? Len pár úryvkov z článku T. Sergejceva, zverejneného českým spravodajským portálom Forum24 (preklad autor):

„Denacifikácia bude nevyhnutne tiež deukrajinizáciou – odmietnutím rozsiahlej umelej inflácie etnickej zložky sebaidentifikácie obyvateľstva územia historickej Malej Rusi a Novej Rusi, zahájenej sovietskymi úradmi.“

„Ukrajinismus je umelá protiruská konštrukcia, ktorá nemá svoj civilizačný obsah, podriadený prvok mimozemskej civilizáce.“ (???)

„Banderovská elita musí byť zlikvidovaná, jej prevýchova je nemožná. Spoločenská „bažina“, ktorá ju aktívne i pasívne podporovala akciou a nečinnosťou, musí prežiť útrapy vojny a osvojiť si skúsenosť ako historickú lekciu a odčinenie svojej viny.“

Putinov ideológ ďalej bez obalu odhaľuje, ako si predstavujú kroky, ktoré budú nasledovať po ovládnutí Ukrajiny:

„*likvidácia ozbrojených nacistických formácií (čím sa rozumie akejkoľvek ozbrojenej formácie Ukrajiny, vrátane Ozbrojených síl Ukrajiny – AFU), ako aj vojenskej, informačnej, vzdelávacej infraštruktúry, ktorá zaisťuje ich činnosť

*vytváranie orgánov verejnej samosprávy a domobrany (obrana a vymáhanie práva) na oslobodených územiach, ktoré chráni obyvateľstvo pred terorom podzemných nacistických skupín

*inštalácia ruského informačného priestoru

*stiahnutie vzdelávacích materiálov a zákaz vzdelávacích programov na všetkých úrovniach obsahujúcich nacistické ideologické smernice

*masové vyšetrovacie akcie s cieľom vyvodiť osobnú zodpovednosť za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, šírenie nacistickej ideológie a podporu nacistického režimu

*lustrácie, zverejňovanie mien spolupáchateľov nacistického režimu, ich zapojenie do nútených prác na obnovu zničenej infraštruktúry ako trest za nacistické aktivity (z radov tých, ktorí nebudú vystavení trestu smrti ani väzenia)

*prijatie primárnych aktov denacifikácie „zdola“ na miestnej úrovni pod kuratelou Ruska, zákaz všetkých foriem a spôsobov oživovania nacistickej ideológie

*zriaďovanie pamätníkov, pamätných tabúľ, pomníkov obetiam ukrajinského nacizmu, zvečňujúcich pamiatku hrdinov boja proti nemu

*zahrnutie komplexu antifašistických a denacifikačných noriem do ústav nových ľudových republík

*vytvorenie stálych denacifikačných orgánov na dobu 25 rokov.“

Ospravedlňujem sa za uvedenie týchto blábolov, no ruku na srdce: nepripomína vám to kopírovanie nemeckého programu na germanizáciu obsadených území? Ten chlap sa inšpiroval Mein Kampfom, ako by ich jedna mater mala… Vidíme v priamom prenose realizáciu tohto zvráteného programu nielen na Ukrajine, ale aj v samotnom Rusku. Tejto predstave sa musí dostať „ocenenia“ aj pred medzinárodným tribunálom.

Upevňovanie moci založené na vodcovskom princípe

Putinove Jednotné Rusko je všetko iné, len nie demokratická strana. Jej DNA je rovná NSDAP, bez členstva v strane nie je možná kariéra v žiadnej menej či viac významnej organizácii. Pre Komunistickú stranu Ruska je to lahodná pieseň, tieto dve „strany“ sú jedno, ostatní robia len prívesky. Všetko je podriadené glorifikácii vodcu. Aby povzbudil priaznivcov nechal si Vladimir zorganizovať v Lužnikách zhromaždenie podľa vzoru norimberských zjazdov NSDAP. Najnovšie pripravuje vznik novej mládežníckej organizácie po vzore hitlerjugend. Nie, nie sme v roku 1933, je rok 2022…

Anexia cudzieho územia

Anšlus Rakúska bol prvý územný zisk Tretej ríše, svet ho akceptoval… Čo nasledovalo, vieme. Anexia Krymu je tiež anšlusom a svet ju takisto strávil… Pre priaznivcov ruskej politiky je potrebné uviesť, že Rusko, podľa vlastnej Ústavy ako nástupnícka krajina po ZSSR a na základe vlastného rozhodnutia zahájilo celý rad lokálnych vojen. Je nepochybné, že pre ruské vedenie je ukrajinská národnosť červeným súknom. Popieranie nárokov východoeurópskych národov na samostatné rozhodovanie tvorí nosný pilier jeho zahraničnej politiky v regióne. Je preto priam postavené na hlavu, že naši najväčší „národovci“ lipnú k fašistickému Rusku. Alebo ide o porekadlo vrana k vrane? Ibaže tá naša vrana nakoniec zahynie…

Ovládnutie justície, štátnej správy, verejnej správy

Sú dostatočne známe procesy, ktoré prebiehali v Nemecku v rokoch 1933 –  1945, podmienky pre službu v štátnej i verejnej správe. Členstvo v strane, absolútna až fanatická lojálnosť voči režimu, boli základnou podmienkou existencie v správe štátu. Boli nastolené rasové zákony, zamedzujúce účasť na riadení štátu či obce, všetka správa krajiny bola podriadená vodcovi a strane.

Ruská justícia, polícia, prokuratúra, štátna správa i verejná správa pracuje na rovnakých princípoch, rasový podtón je skrytý, no existuje – neruský pôvod je prekážkou uplatnenia. Pre Putina ukrajinský národ neexistuje, priateľom je každý, kto je ochotný vraždiť, lúpiť, znásilňovať, dokonca aj tí, ktorých pred pár rokmi sám vyvražďoval. Potom však nasleduje odchod otroka, ktorý vykonal svoju prácu… Ruské súdy ochotne odsudzujú odporcov režimu do sibírskych táborov, ak chýbajú dôkazy, nejaké si vyrobíme, stalinistické súdnictvo bolo nahradené putinovským, no DNA je rovnaká. Ľudská existencia v štátnej správe bez otvoreného súhlasu s Putinom je nemysliteľná.

Podpora oligarchov

Ruská oligarchia je nosným pilierom Putinovho režimu, on sám je jedným z nich. Spolufinancujú fašistický režim, ťažia z neho až napokon sa sami stávajú jeho obeťou vrátane fyzickej likvidácie. Miliardári utekajú do arabských destinácií, no KGB má veľmi dlhé prsty… Tí, čo ostávajú si musia chrániť vlastný chrbát.

Agresívne vojny

Politika, postavená na vedení agresívnych vojen s cieľom „získania životného priestoru“ či vyhladenia iných národov vrátane použitia vojnových zločinov ako spôsobu vedenia vojny, je spoločným rysom všetkých fašistických režimov. Všimli ste si, že fašisti začínajú vojny zásadne bez vyhlásenia, najlepšie o 3:30 hod nadránom? Platí to aj pre deň 24.2.2022…

Všetky vojny, ktoré viedol ZSSR od začiatku 2. svetovej vojny a neskôr aj samotná Ruská federácia, zahajovala bez  vyhlásenia, zákerne a nemilosrdne. Tí, ktorí veria v Rusko ako mierotvorcu, sa hlboko mýlia, skôr však pôjde o ignoráciu.  Výpočet útočných vojen Ruska v rokoch 1939 – 2022 je dlhý: 17.9.1939 Poľsko, 30.11.1939 Fínsko, jún 1940 Litva, Estónsko, Lotyšsko, 24.10.1956 Maďarsko, 21.8.1968 Československo, 25.12.1979 Afganistan, 1.12.1994 prvá čečenská vojna, 1.10.1999 druhá čečenská vojna, 7.8.2008 Gruzínsko. Zásah proti obyvateľom NDR 17.6.1953 nemožno nazvať vojnou, ale bol veľmi brutálny.

A rad pokračuje množstvom zástupných vojen s priamou účasťou ruských „zelených mužíčkov“: 1991 Južné Osetsko,1992 Abcházsko, 1992 Podnestersko. Napokon  agresívna vojna proti Ukrajine: 2014 – Krym a separatistické ukrajinské územia až k 24.2.2022 – likvidácia zvyšku Ukrajiny.  Pre tých, ktorí celý svoj život vidia USA ako agresora musím poznamenať, že vedľa toľkých vojen sú USA trpaslíkom…

Až zarážajúco blízka rétorika mocenských a propagandistických orgánov Hitler zdôvodňoval agresívne vojny „potrebou rozšírenia životného priestoru pre nemecký národ“, vyvražďovanie označoval za „konečné riešenie“. Do očí bijúca je podobnosť s vyjadrením ministra zahraničných vecí  Lavrova, ktorý na otázku situácie v Donbase odpovedal, že Ukrajinci (i svet) musia zobrať na vedomie, že „riešenie otázky Donbasu je konečné…“. Chápete? Vyhladzovanie obyvateľstva, vraždenie civilistov, obsadenie územia suverénneho štátu je konečné. Na to sa nedá už nič povedať. No podobnosť vôbec nie je náhodná.