Na Ukrajine je hneď niekoľko dedín s názvom Dmytrivka. Dokonca aj v samotnom okolí Kyjeva sú dve, vzdialené len 45 min jazdy autom.
Dmitrivka, ukrajinská dedinka v boroďanskom rajóne so 150 obyvateľmi, 20 minút autom juhozápadne od centra Boroďanky. Tichá, chudobná dedinka, akých sú na Ukrajine tisícky. Dedinské domčeky, drevené ploty, jedna asfaltová cesta stredom dediny, obyvatelia väčšinou dôchodcovia a farmári. Nikdy si nepomysleli, že uvidia vo svojom chotári ťažkú vojenskú techniku ako ničí ich životy a majetok. Napriek tomu sa tak dňa 5. marca 2022 popoludní stalo.
Do dediny vpadla 3. rota 104. útočného výsadkového pluku 5. tankovej brigády ruskej okupačnej armády z Východného okruhu pod velením Dmitrija Lebedeva, veliteľa práporu. Samozrejme, spolu s nimi aj všadeprítomná skupina KGB pod vedením Andreja Nazarova. Nikým nepozvaní, po zuby ozbrojení, pripravení zabíjať, lúpiť, znásilňovať. Dedinčanov zastihli pracovať na poliach či dvoroch, niektorých prepadli priamo v ich domoch.
Od prvého momentu pobytu „osloboditeľov“ sa začalo s vraždením. Najprv zastrelili štyroch miestnych obyvateľov na poliach blízko dediny. Po mesiaci, kedy okupanti o dušu utekali kade ľahšie sa ukázalo, že ide o obete z dedinky Nový Korohod. Potom, ako sa „nasťahovali“ do dedinských domov, začali okupanti s „obhliadkou“. Postupne kradli všetko, čo považovali za cenné, jedlo, oblečenie. A samozrejme, nemohli chýbať výsluchy dedinčanov. Len tak akoby mimochodom zavraždili troch, ktorých telá pohodili do najbližšej jamy.
Mučenie a vraždy zajatcov – bežný zvyk ruskej mašinérie
7. marca 2022 sa okupantom postavila jednotka ukrajinskej 14. samostatnej brigády. Po bojoch na prístupoch k dedine zaujali jej jednotky postavenia východne a v kontakte s Rusmi. Bojovať priamo v dedine pre ohrozenie civilných obyvateľov príliš nechceli, preto volili postupný obchvat. V čase od 7. do 8. marca bolo zajatých niekoľko ukrajinských vojakov. Po skončení bojov v oblasti boli nájdené telá 11 ukrajinských zajatcov s následkami mučenia a popravy do tyla, obľúbeného spôsobu fašistov. Miestni obyvatelia vypovedali, ako ďalších troch vojakov, ktorí sa vzdávali, okupanti bezprostredne po tom, ako zaľahli na zem rozstrieľali, stiahli im snubné prstene a ukradli mobilný telefón… Iného popravili v záhrade Fedorenkových, najskôr si však až do noci vychutnávali jeho zúfalý krik po ťažkom zranení. Fašisti sa snažili svoje zločiny skryť pálením tiel mŕtvych, zápach sa šíril až do susedných dedín. Bolo to také príšerné, že jeden z okupantov, napoly Burjat, sa ukryl do jednej z pivníc, aby už nemusel pozerať na tie hrôzy. Veliteľ ukrajinského tanku, ktorý bojoval v okolí dediny neskôr uviedol, že Rusi neboli pripravení bojovať, chceli iba mäso a krv.
Nezávisle na oficiálnych vyšetrovacích úradoch zistila uvedené skutočnosti aj organizácia openDemokracy, ktorá sa venuje najmä zločinom na vojenských osobách. Veľa vypovedal aj miestny kňaz, inak príslušník pôvodnej ruskej lavry.
Znásilňovanie a zavraždenie mladej ženy
Znásilňovanie žien, mužov i detí je obľúbená zábavka ruských vojakov. Na okraji dediny po pravej strane cesty smerom na Ozerščinu stojí rodinný dom s jedným políčkom. V tomto dome sa odohrala príšerná udalosť, ktorá však nie je ani zďaleka ojedinelá. Okolo 14. marca pri svojej „návšteve“ tohto domu okupanti z obrazu na stene zistili, že sa jedná o dom ukrajinského vojaka. Jeho manželku odviedli do spálne, spútali ju ku posteli a dva (!) týždne ju hromadne znásilňovali. Jeden z miestnych vypovedal, že do domu pravidelne prichádzali v prestávkach v bojoch skupiny okupantov vrátane dôstojníkov, dom opúšťali jednotlivo. Zo zadnej časti domu sa niekedy ozýval až zvierací rev mladej ženy. Podrobnosti sa ukázali až po oslobodení dediny, kedy sa jeden z dedinčanov odvážil vojsť. Na čo našiel nezabudne do konca života.
Z výpovede prítomného koronera:
„Žena, vek 32 rokov, na tele mnohopočetné pomliaždeniny a rezné rany, spodná sánka zlomená po prudkom údere tvrdým predmetom, na hrudi hlboké rezné rany čiastočne postupne ošetrené, znaky mnohopočetného znásilnenia, genitálie i konečník odstránené, v oblasti genitálií zapichnutá drevená násada do hĺbky 45 cm, mnohopočetné vnútorné zranenia v oblasti brušnej, pravdepodobná príčina smrti – sepsa brušnej dutiny a vykrvácanie.“ Správa medzinárodných vyšetrovateľov je rozsiahlejšia a konkrétnejšia a nie je možné ju z etických príčin na tomto mieste uviesť. Iba to, že všetky zranenia boli spôsobené zaživa.
Veliteľa tejto jednotky dostihla karma, v neskorších bojoch bol zabitý. Rovnako ako mnohí iní ruskí vrahovia však dostal aj tento posmrtne rad Za odvahu… Jeho rodina je na neho hrdá. Čo sa stane, keď sa raz dozvedia pravdu?
Naozaj mám veľký problém písať tieto riadky, realita ruskej vojny je hrozná. Ani si nechcem predstaviť, ako to vyzeralo v ukrajinských dedinách, keď Putin vypustil wagnerovských vyvrheľov z temných múrov ruských väzníc. Zatiaľ to pre veľké množstvo materiálu nie je možné, ale iste príde čas aj na to. Ak si niekto myslí, že také zločiny páchajú iba Čečenci alebo Dagestanci, mýli sa. V ruskej jednotke v Dmytrivke, Zdviživke, Buči, Irpini, Boroďjanke či Izjume páchali zločiny väčšinovo etnickí Rusi, vymyté mozgy Putinovou propagandou.
Holandský vyšetrovateľ medzinárodného vyšetrovacieho tímu Medzinárodného trestného tribunálu v Haagu v rozhovore s denníkom Algemeen Dagblad po skončení svojej rotácie uviedol, že sa pri vyšetrovaní tohto prípadu rozplakal. A to išlo o skúseného policajta…
A čo si z toho máme zobrať my? Na Slovensku je veľa podporovateľov Putina. Napríklad akýsi Juraj Brezáni zverejnil už 7.4.2022 v denníku Postoj, teda týždeň po oslobodení Dmitrivky, keď ešte ani svetové agentúry nepoznali situáciu, vymyslený článok o vraždení v opačnom garde, vraj v Dmitrivke a okolí ukrajinskí vojaci vraždili ruských. Čo k tomu dodať… Ale je známe, kto stojí za týmto plátkom, kto bol našimi orgánmi prichytený pri preberaní špinavých grošov od ruského agenta na šírenie ruskej propagandy. A je správne, že slovenské súdy konali. Lenže v civilizovanej Európe takí ľudia dostávajú trest natvrdo, u nás je podmienka bežná aj za znásilnenie… Teraz ešte zostáva, aby aj čitatelia Postoja, Hlavného denníka či Hlavných správ a podobných Rusmi platených periodík pochopili, kto s nimi manipuluje. Či to naozaj chcú vydať svoje rodiny podobným zverom? Nerozumiem.
A my ostatní? Veľmi jednoducho: nezatvárať oči pred realitou, nepozerať sa len do najbližšej výplaty a nepodporovať tých, ktorí šíria putinovskú propagandu, ani tých, čo robia kroky, aby na našich východných hraniciach čakala táto ruská zberba na svoju chvíľu.