Jaroslav

Nikdy neboli voľby prezidenta SR také dôležité, ako sú tieto. Vzhľadom na nehorázne výsledky parlamentných volieb a situáciu v Európe bude budúci prezident rozhodovať najmä o tom, či sa Slovensko udrží na mape civilizovaných krajín alebo sa vráti do čias Slovenského štátu respektíve do čias ruského impéria.

Fico, Pelegrini a Danko so svojou polofašistickou svorkou nás obrovskou rýchlosťou vzďaľuje od jadra Európskej únie. Zostáva už iba najvyšší predstaviteľ, ktorý by mal mať schopnosť udržať nás tam kde sme sa 1.5.2004 s veľkou vehemenciou dostali. Aspoň formálne. Pripomínam, že sme do EÚ chceli sami. Lenže slovenskí občania teraz platia za neinformovaných a ignorantských voličov, ktorí zvolili zločincov a mafiánov do čela štátu a teraz za to treba platiť. Ale už nie skupina nadržaných dôchodkýň, ktorým Fico blahosklonne rozdáva napoly zhnité kvietky na MDŽ, platiť budeme všetci.

Naše postavenie vyzerá asi takto:

– začínajúca politická izolácia. Presadiť naše záujmy iba s podporou Orbána nebude možné, podpora Poľska či Česka sa stráca pre zradcovskú politiku Ficovej vlády.

– investori budú Slovensko obchádzať. Aj keď Raši bude každú miniinvestíciu vydávať za obrovský úspech, uveria mu iba oddané babky demokratky, ktorým príliš dlho chýbal tatko Mečiar.

– osobne pochybujem, že Ficom dlhodobo devastovaná obranyschopnosť štátu prežije jeho funkčné obdobie. Naivným občanom sa tu predkladá, že to bola Matovičova a Hegerova vláda, ktorá podporou Ukrajiny zapríčinila neschopnosť armády brániť aspoň vzdušný priestor. Cudne mlčia o skutočnosti, že už tento rok by dolietal posledný MiG-29 a systém S-300 by dodýchal spolu s nimi. Jedno je isté, bez odsunu tejto techniky na východ by nebola žiadna modernizácia, neboli by žiadne 2% HDP. Naďom rozbehnuté tendre sa tu vydávajú za zásluhu Fica a spol. Ale veď si spomeňme, ako trio Fico, Danko a Mečiar dlhé roky zvysoka kašľali na armádu! Vraj radšej sociálny štát ako bezpečnosť občanov. Veď nás predsa chráni NATO… Netrvalo im to príliš dlho, aby armádu zrazili na kolená. Vojaci si požičiavali uniformy, aby aspoň zopár ich mohlo nastúpiť na verejnú slávnosť, ak sa dostali raz do roka na strelnicu a vystrelili 3 náboje bolo dobre. Nebyť pomoci Ukrajine patrili by sme medzi tie krajiny, ktoré Trump hádže Putinovi do otvorenej a nenažranej papule. A aká je veľká dokazuje vystúpenie exprezidenta, terajšieho Putinovho zástupcu v bezpečnostnej rade Ruska D. Medvedeva, citujem: „Rusko nemá hranice…“. Otvorte konečne oči, dámy a páni voliči! Ozaj si tu chcete zopakovať roky 1939-1945, či sa vám cnie za ruskou „internacionálnou pomocou“ 1968-1989? Že bolo lepšie? Buďte aspoň trocha úprimní a priznajte si strach zo zmien, zo slobody, z vlastnej zodpovednosti! Istá pani Zora Macková to vyjadrovala vo vyše 20 dieloch svojho blogu, ako a prečo bude voliť Smer. Lenže z jej citových výlevov bol cítiť obrovský strach z toho, že veci sa menia a záleží na každom z nás, ako si svet okolo vytvárame.

Teda prezidentské voľby budú o tomto všetkom. Nejde o žiadny pokoj Slovensku či rovnováhu moci. Ide o prežitie Slovenska medzi krajinami EÚ, ide najmä o to, aby sme zostali na mape Európy. Pellegrini ako Ficovo pravé rebro bude možno prijímaný v treťom svete, Harabina by čakal iba odpor a posmech (teda okrem Moskvy, kde sa podľa svojich vlastných slov chystá na prvú návštevu), Danko môže vzbudiť iba ľútosť nad idiotizmom Slovákov.

Vlastnú budúcnosť máme v rukách sami. K parlamentným voľbám neprišla celá tretina prevažne mladých ľudí. Kým oni nepochopia, že sa tu hrá o ich vlastnú budúcnosť, pôjdeme iba smerom do vlastného bahna.