Jaroslav

Na úvod je potrebné upozorniť, že na predchádzajúcom i na tomto mieste ide o porovnanie dvoch fašistických režimov. Kto očakával politologické definície, bude sklamaný. Základným východiskom je však predpoklad, že čitateľovi budú známe aspoň základné fakty o hitlerovskom režime v rokoch 1933-1945 v Nemecku. Ak tomu tak nie je, bolo by treba urobiť niečo zásadné s naším školstvom. Ale diskusia je vždy užitočná.

Kto je na vine?

Nielen na Slovensku sú bežné názory, že Ukrajina je cieľom ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“ preto, že Ukrajinci diskriminovali ruskú menšinu, najčastejší argument spočíva v jazykovom zákone. Aaale čo!  Na Slovensku nebol prijatý zákon o úradnom jazyku? Podľa tejto pomýlenej logiky by sme mali byť vo vojne s Maďarskom, Českom, Poľskom a možno i s Rakúskom. Jedným z pilierov funkčnosti štátu a jeho inštitúcií je dorozumieť sa v každom kúsku zeme a  k tomu slúži úradný jazyk. Odopierať toto právo Ukrajine je obyčajné pokrytectvo.

Tým, ktorí sa na Slovensku nechali oklamať Putinovým vyhlásením o nutnosti „denacifikácie“ Ukrajiny, likvidácie „banderovského nacizmu“ a inými hlúposťami treba pripomenúť vlastnú situáciu. Pri zmene režimu vždy dochádza k extrémnemu vychýleniu politického života, toto sa však postupne obrusuje činnosťou demokratických inštitúcií, politických strán a občianskej spoločnosti. Sami sme to zažili po roku 1989, prežívali to i Ukrajinci. Teraz máme na Slovensku dokonca uctievačov fašizmu v parlamente a nikto na nás nehádže bomby. Sú takí aj v iných európskych štátoch a nikoho ani nenapadne zahájiť „špeciálku“. Šíritelia putinovských hlúpostí sú jednoducho ignoranti.

Je tu ešte jeden faktor, ktorý ženie ruské vojská na Ukrajinu. Ide o obrovské ložiská uhľovodíkov, plynu, ropy, hádam najväčšie v Európe. Pole Yuzivská na východe a severovýchode Ukrajiny a čiernomorský šelf v okolí Krymu sú pre Rusov to, čo pre Hitlera kaspické zásoby v roku 1942. Prečo asi bol Krym tak neuveriteľne rýchlo prijatý do RF? V tom istom roku, kedy Ukrajina dokončila výskum ložísk, došlo k odkrajovaniu jej územia… Len si predstavte, že by Ukrajina nahradila Rusko a stala sa najväčším exportérom plynu do Európy… Tu je hlavná príčina všetkých tých Putinových blábolov o denacifikácii. Napríklad ložisko Šebelynka blízko Charkova bude s veľkou pravdepodobnosťou najväčším ložiskom plynu na kontinente, čuduj sa svete, iba náhodou je Charkov jedným z hlavných cieľov invázie. Južná Ukrajina je obrovským výrobcom obilia. Rusi teraz ako lúpeživí barbari kradnú ukrajinské obilie a blokujú ako žaba na prameni ukrajinské ložiská plynu a ropy.

Čakanie na Gorbačova II?

            História sa niekedy naozaj opakuje. Na Svetovom ekonomickom fóre sme zažili deja vu… H. Kissinger, 98 ročný exminister zahraničia USA celkom vážne vyhlásil, že Ukrajinci by v záujme mieru mali odovzdať Rusku časť svojho územia, obetoval by aj Pobaltie či Poľsko. Podoba s N. Chamberlainom z 30.9.1938 je iba náhodná? Ten tiež obetoval Sudety a na londýnskom letisku mával mníchovskou dohodou s tým, že priviezol pre Britániu mier. O pár mesiacov sám spoznal, ako hlboko sa mýlil. Pri Kissingerovi však môžeme byť vzhľadom k veku zhovievaví, už nemusí byť celkom príčetný.

            Z pohľadu Ruska je blízka budúcnosť jasná. Bez balu je najlepšie vyjadrená v hudobnom paškvile „Narodený v ZSSR“: „Rossia, Belarussia, Ukrajina a Moldávia, eto moja vlasť.“ Otázka teda znie: kedy bude v Podnestersku Putin organizovať „referendum“ za pripojenie k RF?

Bludy sú na dennom poriadku. Nemenovaný slovenský moderátor uviedol blok správ v zmysle: vojna na Ukrajine sa po sto dňoch chýli ku koncu, Rusi ovládli 90% Severodonecka. Hlboký omyl, pán moderátor! Rusi čakali celých 8 rokov, kým uskutočnili dlho pripravovaný plán na anexiu celej Ukrajiny. Teraz by sa svet už nemal dať učičíkať akýmsi dočasným „mierom“, ich cieľ je stále rovnaký: likvidácia Ukrajiny a návrat pred rok 1997 (úprimne – nebude to skôr návrat do obdobia pred rokom 1989?). Inak povedané, stredná Európa je na rade… A oni vedia čakať na vhodnú chvíľu. V roku 2014 deklarovali akúsi „ochranu obyvateľstva Donbasu“, nasledoval „návrat“ Krymu, neskôr pod tlakom odporu ukrajinskej armády sa stalo hlavným cieľom ovládnutie Donbasu, najnovšie ústami Putinovho komplica Lavrova ide o „zvrhnutie Zelenského“. Čo bude nasledovať? Odpovedzte sami…

            Riešenie situácie jednoznačne pomenoval americký prezident pri návšteve Poľska v marci 2022 svojou známou vetou na adresu Putina: ten muž nemôže zostať pri moci! Napriek tomu, že sa viacerí politici, komentátori i jeho blízki spolupracovníci silou mocou snažili jeho výrok relativizovať, vysvetľovať či zaobaľovať, platí v plnom rozsahu. A je dobré, že ho nechce zobrať späť. Jednoducho je pravdivý. Ako môže zostať pri moci fašista, ktorý terorizuje vlastné obyvateľstvo, vyhladzuje susedný národ, vyhráža sa svetu jadrovými zbraňami? Prehrešky Saddáma Husajna boli ďaleko menšie, napriek tomu bol zmetený z povrchu Iraku. Nie, Putin nie je schopný ani ochotný k mieru, v jeho KGB génu je zakomponovaný komunistický imperializmus, postupuje plánovito, chladnokrvne, nemilosrdne.

            Pre nás je podstatnejší ďalší výrok amerického prezidenta. Že totiž iba európska jednota môže zastaviť Putina. Dodal, že dôležité je aj spojenectvo Európy a USA. Vážení, naozaj si myslíte, že by sme boli schopní obrany kontinentu bez USA? Je to elementárna matematika v NATO, kto chce, nájde. Veľmi často sa obraciame k Európe alebo USA v očakávaní, že nám pomôžu, veď sme členmi…. A oni pomáhajú. No len či my sme schopní pomôcť aspoň sami sebe, o solidarite s ostatnými nehovoriac. Brániť sa nechceme, prijímame zákony a opatrenia na obmedzenie vývozu, no ruku máme stále natiahnutú. Hádame sa o všetkom možnom, vulgarizmy lietajú každodenne vzduchom, najväčší egoisti sú najhlasnejší, najmúdrejší. Hovorí sa, že pri ohrození dochádza k zomknutiu národa. Zatiaľ nevidno.

            Pravdou je, že čakáme na nového Gorbačova. Vďaka jeho politike boli možné politické zmeny vo východnej a strednej Európe bez veľkého vojenského konfliktu, jeho prínos je dodnes nedocenený. Do istej miery bol otcom dnešnej podoby Európskej únie. Zdá sa však, že demokratizáciu ruského politického systému tak celkom nezvládol.

Médiá

            Slovenské i európske médiá pracujú na princípe prilákať čo najviac čitateľov, k tomu prispôsobujú obsah toho, čo podávajú. Je to na samostatnú analýzu, no iba pár poznámok. Platí zásada: každé čudo trvá tri dni. Bombastické a nafúknuté titulky no s prázdnym obsahom, zakrývanie skutočnosti. Platí to najmä pri zobrazovaní hrôz vojny. Obete sú prekryté hmlovým obláčikom, zvyšky ohorenej techniky vidíme zásadne prázdne, ako keby tam predtým ani ľudia neboli. Kde sú roztrhané telá vojakov i civilistov, na uhoľ zhorené postavy, rozhádzané vnútorné orgány po zásahu granátom… atď., atď. Vojnu podávame ako počítačovú hru. Všetci tvrdia, že prinášajú pravdivé informácie, no „skutek utek“. Nemyslíte, že pravda by bola užitočná? Alebo že by išlo o strach? Skôr ale pôjde o úplné zblbnutie zo všetkých možných obmedzení, valiacich sa z občianskych iniciatív storakého druhu, aj celkom bezvýznamných, v niektorých prípadoch aj 1-2 členných. V 60. rokoch prinášali americké médiá hrôzostrašné dokumenty z vietnamskej vojny, veľká časť americkej verejnosti sa búrila proti vojne, celosvetové mierové hnutie sa zaslúžilo o jej skrátenie. Dokonca padali hlavy potentátov, aj keď nie tých najvyšších. Teraz ako keby došlo k „poučeniu“: radšej budeme ukazovať neosobné, málo hovoriace obrázky a v mene akejsi nevhodnosti zakrývať holú pravdu. Len aby sme nespôsobili politikom problémy…

            Hrôzy vojny, akokoľvek kruté a strašné treba ukázať širokej verejnosti. Potom by možno aj všetci pochopili, že vojna je zločin. Zločin proti človeku, prírode, planéte. Darmo budeme rozprávať o opatreniach proti klimatickým zmenám, keď bude vojna, nebude žiadny rozvoj, žiadna ekológia, žiadny normálny život. To všetko teraz poznajú naši susedia Ukrajinci. Nehovorím, že ekológia nie je potrebná, no treba určiť priority. Ide o psiu povinnosť nielen politikov, ale i médií. Zatiaľ sa to nedarí.

Tu by patril nadpis „OSN“

            Ale čo tu písať? Je chronicky známe, že OSN v súčasnej podobe po skončení II. svetovej vojny nie je schopné plniť svoju základnú úlohu, vyjadrenú v preambule a úvodných ustanoveniach Charty – zachovanie mieru. Ani v jednom prípade. A ak sa aj rozhodlo o nasadení mierových jednotiek, neboli reálne schopné zabezpečiť návrat do pôvodného statusu. O Srebrenici asi vieme všetci, v Rwande muselo dôjsť k vyvraždeniu státisícov ľudí, kým OSN zareagovalo. Uznávam, som zrejme nespravodlivý, ale nejde tu o predchádzanie vojnám? Posudzovať možno iba výsledky, nie deklarácie… Členovia Bezpečnostnej rady sú nepostihnuteľní, nie je žiadna možnosť presadiť vôľu spoločenstva, ak jeden zo stálych členov BR je pôvodcom agresie (teraz nie je reč len o Rusku).

Ako ďalej?

            Európa má obrovský problém. Nedokáže jednotne definovať vlastný postoj k Rusku. Putin veľmi šikovne využíva každú medzierku nezhôd a vráža klin za klinom do európskej jednoty.

            Do veľkej miery je to dané neschopnosťou EU reformovať vnútorné procesy v organizácii. Zdá sa, že vystúpenie Veľkej Británie z EU nebolo dostatočnou fackou pre bruselských byrokratov ani národných pohlavárov a naďalej pretrváva starý systém rozhodovania, založený na mnohých zákulisných poschodiach politiky. Preč sú sľuby všetkých členov Európskej rady o reforme inštitúcií, zjednodušení a spriehľadnení rozhodovania na najvyššom poschodí. Preč sú vyhlásenia o reforme, ktorá by odradila ostatných členov od vystúpenia z EU. Ani nedávna celoeurópska anketa nepriniesla v tomto smere zatiaľ žiadne hmatateľné závery. Veľa sa hovorí o klimatickej politike, vzdelávaní, zdravotnej starostlivosti či voľnom pohybe, cudne sa mlčí o najpodstatnejšom probléme EU. Občania ako keby akceptovali terajší stav EU, čo byrokratom plne vyhovuje.

            Nejednotnosť, zložitosť a zákulisné machinácie sa v plnej nahote prejavujú v prístupe k ruskej agresii voči Ukrajine. Macron v pohode pri raňajkách telefonuje s Putinom, Scholzovi trvalo príliš dlho, kým pochopil, kde je sever, o Orbánovi ťažko hovoriť… Napr. po začiatku ruskej agresie predsedníčka EK deklarovala odhodlanie realizovať jednotné objednávky energií, ropy a plynu na svetových trhoch, no čo sa udialo? Nemecko separátne podpísalo s Katarom deklaráciu o dodávke energií a bolo po jednote. Ani Slovensko „nezaspalo“: individuálne dodávky LNG z USA sa stali realitou z týždňa na týždeň… Nevyčítam, vzhľadom k stavu EU to bolo jediné východisko. O jednotných objednávkach sa akosi hovoriť prestalo.

Niektoré slovenské politické strany majú celý konflikt v paži, vládne strany už aj prestali hovoriť o pomoci, najmä OĽANO a niektorí koaliční jednotlivci majú blízko k maďarskému postoju, počujeme iba prázdne deklarácie, ako Ukrajinci bojujú za nás, sem tam pošleme pár kusov zastaraných skladových zásob a to je tak všetko. Skutočnosť je krutá: naše sklady sú prázdne. Teda až na hrubú vrstvu prachu. Medzinárodné záväzky o vlastnej obrane Slovensko zásadne nedodržiava (2% HDP nikdy nebolo), správame sa ako podvodníci – keď sme chceli do NATO, sľuby nebrali konca kraja. Pohľad do súčasnosti obrannej schopnosti SR je žalostný. Kúpili sme vrtuľníky bez výzbroje a keď ich Američania ponúkali  za zlomok ceny dozbrojiť, nám netreba. Nie je to tak dávno, čo sa celkom vážne uvažovalo o zrušení tankového vojska. Veď načo, keď nás niekto napadne, NATO nás ochráni… Zdá sa ale, že aj keby sme mali dostatok všetkého, brániť sa takmer nikto nechce, radšej ujdeme. Ale kde…? Náš premiér sa zaradil medzi zbabelcov, keď bolo treba prísť osobne do Kyjeva, napriek tomu, že bol prizvaný, vyhovoril sa na bezpečnostné odporúčania… Veľmi presne to vyjadril český premiér po návratu z návštevy Kyjeva, keď sa ho pýtali, prečo práve teraz bol v Kyjeve: „jednoducho politik musí urobiť v správny čas správne rozhodnutie.“ Platí to nielen pre politikov, je to jeden z občianskych princípov. Slovenský premiér si síce dodatočne sypal popol na hlavu, no zjavne nedorástol.

            Iste, čo sa týka Ruska je to zložité, naše hospodárstvo je príliš jednostranne orientované. Nie pán Gyimesi, Sulík za to nemôže. Môže za to prevrat z roku 1948. Napriek tomu z toho všetkého marazmu existuje východisko. Politické špičky to veľmi dobre vedia, treba len, ako povedal český premiér, naozaj urobiť v správny čas…

Ak chceme ako kontinent obhájiť svoju mierovú existenciu, treba veľmi rýchlo realizovať zásadné opatrenia (veľa z toho sa už deje, no akosi váhavo, nedôsledne):

• prijať zmeny pravidiel rozhodovania v zahraničnej politike EU
• energeticky prepojiť všetkých členov únie, v praxi naozaj realizovať zásadu spoločných objednávok z tretích krajín
• presadiť vylúčenie Ruska zo všetkých medzinárodných organizácií a to až do doby, kým nevráti Ukrajine všetky okupované územia (vrátane Krymu) a neuhradí Ukrajine reparácie za všetky ľudské a hospodárske škody
• prestať s prijímaním tzv. sankcií proti Rusku, zamerané na jednotlivcov, namiesto toho v krátkej dobe prijať skutočné opatrenia na izoláciu ruského hospodárstva, voľného pohybu osôb i kapitálu tak, aby ich pocítili i samotní občania. Inak to, bohužiaľ, nejde.
• konfiškácia majetku tých občanov RF, ktoré v Rusku podporujú fašistický režim
• tak, ako v prípade fašistického Nemecka i v prípade fašistického Ruska ukončiť diplomatické styky, jednoducho ho izolovať, nedovoliť, aby mohol režim šíriť svoje ideologické zvrátenosti
• zasadiť sa za reformu rozhodovacích procesov v rámci OSN, minimálne jej Bezpečnostnej rady
• vytvoriť európske spojené jednotky, prevziať zodpovednosť za obranu únie a zosúladiť obranu kontinentu so štruktúrou NATO
• v rámci NATO realizovať vyššiu unifikáciu zbraňových systémov, zmeniť systém spojeného velenia na efektívny a operatívny
• zriadiť medzinárodný tribunál, pohnať pred neho všetkých, ktorí sú zodpovední za barbarskú agresiu na čele s Putinom, len čo vytiahne päty z Ruska
• poskytovať Ukrajine väčšiu vojenskú, humanitárnu a hospodársku pomoc
• zabezpečiť obnovenie Ukrajiny a presadiť reparácie, ktoré bude Rusko povinné uhradiť Ukrajine. Hospodársky rozvinutá Ukrajina, lepší život a voľný pohyb budú najlepšou odpoveďou na ruskú agresiu.
• prestať s ohlupovaním európskej spoločnosti o nemožnosti účasti v konflikte. V tejto súvislosti je treba poukázať na právo individuálnej a kolektívnej obrany členských štátov OSN, zakotvenom v Charte OSN, článku 51:

„Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Opatrenia urobené členmi organizácie pri vykonávaní tohto práva sebaobrany sa oznámia ihneď Bezpečnostnej rade a nijako sa nedotýkajú touto Chartou určenej právomoci a zodpovednosti Bezpečnostnej rady podnikať v každom okamihu také akcie, aké považuje za potrebné na udržanie a obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.“

                        Tu je jasne vyjadrený princíp kolektívnej pomoci, ktorý tvorí základ bezpečnosti štátov v medzinárodnom práve. Ukrajina volala na pomoc, žiadala iba maličkosť: zavrite naše nebo! Odpoveď? Nedá sa, nechceme tretiu svetovú! Nemyslím si, že bezletová zóna nad Ukrajinou by nutne znamenala svetový konflikt, Putin hral falošnú hru. Rozhodne by sa kvôli Ukrajine nevzdal prepychového života, luxusu a moci preto, aby kvôli Ukrajine vyvolal zničenie civilizácie. Skočili sme mu na lep, veľmi šikovne zakalkuloval oportunizmus západnej civilizácie do svojich plánov.

            Ak neurobíme pevné a zásadné kroky, bude mať pravdu Michel de  Nostradame o treťom Antikristovi z východu, ktorý zničí svet.