Jaroslav

Volebné štáby politických strán sa riadia pravidlom, že pamäť voliča siaha iba 14 dní do minulosti. Osobne by som nemohol byť členom volebného štábu…

Republika i SNS majú svoju temnú minulosť. A veľmi podobnú: korupciu, autoritárstvo a fašistické korene. Aj ideový svet majú rovnaký: primitívny nacionalizmus, agresívny konzervativizmus a ruské fašistické zblíženie.

Slovenská národná strana

V prípade SNS treba voličom pripomenúť ich dvoch právoplatne odsúdených ministrov za korupciu, celý rad prípadov „drobnej“ korupcie, podvodný predaj „teplého vzduchu“ (emisie) vo floridskej garáži, Slotu ako veliteľa tanku T-55 smerujúceho na Budapešť… Je toho veľa. Programovo veľmi nebezpečná je téza tzv. silného štátu. Veľmi pravdepodobne si zobrali ako vzor putina (malé „p“ je úmyselný prehrešok voči pravopisu), chceli by všetkým diktovať ako žiť, čo si myslieť, najmä  však zbožňovať svojich vodcov. Typická cesta do diktatúry. Silný štát v podaní SNS znamená rozhodovať o všetkom a o všetkých. Každý, kto sa nezmestí do ich šablón je nepriateľ štátu. Vo vzťahu k zahraničiu je absolútne proruská. V prípade príchodu „bratských“ vojsk sú jasnými kandidátmi na kolaborantskú vládu.

Samostatnou kapitolou sú ich vodcovia. O Slotovi ani nie je potrebné písať, tento alkoholik toho napáchal toľko, že mu neostal ani ten najvernejší fanúšik. Danko nasadil pózu ľudového prívetivého záchrancu Slovenska. Trocha sa mu pletie jazyk, ťažko odhadnúť či sa jedná o úmysel, alebo je naozaj taký polepetko. Tipujem na to prvé, pretože pri svojom vrúcnom vystúpení v ruskej dume v roku 2017 či na jednaniach s jej šéfom v roku 2019 sa mu ani raz jazyk nezaplietol… často si ani on, ani jeho fanúšikovia neuvedomujú, akú hlúposť práve tresol. Pobavila ma jeho snaha citovať klasika, no napokon z neho vyšlo: „My neodpúšťame, my zabúdame.“ Čo už. Ich program je formulovaný ako ľudový, majú plné ústa pomoci ľuďom (v tom sú si strany rovné), no v skutočnosti ide o program dostať sa k moci a priklincovať Slovensko do sveta diktátu, demagógie a nenávisti. Výsledkom je izolácia. Pozornému čitateľovi programu neunikne na pozadí všetkého veľký biznis s prostriedkami štátu. Pod tézou silného štátu sa skrýva snaha o osobnú moc a prospech. Koniec koncov, v rokoch 2006 – 2010 sa to v plnej nahote preukázalo popri Ficovi a Mečiarovi vo vláde. Strana dokázala vyprodukovať také „osobnosti“, ako napríklad exministrov Janušeka a Štefanova, čitateľov beletrie leopoldovskej knižnice, alebo bývalého šéfa Najvyššieho súdu Harabina. Ten si neskôr založil vlastnú partičku „Vlasť“, totálny volebný prepadák. Domnievam sa, že z jej podhubia vzišla iba dvojnásobná vražda frustrovaného mladíka na Zámockej v Bratislave.

Republika

Toto je o snahe šíriť fašistickú ideológiu v radoch frustrovaných občanov z vlády neschopného Matovičo-Hegera. A darí sa im. Spolu s Kotlebom pripravili scenár pre prípad jeho odsúdenia za šírenie extrémizmu a poklesu preferencií. Stalo sa a exšéf Kotlebovho úradu bansko-bystrického kraja a súčasný poslanec Európskeho parlamentu sa ujal role predsedu novej strany. Nejde o nič iné, len o ĽSNS v alobale.

Základnými tézami strany sú neutralita a samostatnosť SR. V praxi ide o vystúpenie z NATO a Európskej únie s naivnou predstavou, že sa bude Slovensku lepšie dariť. Skôr však pôjde o to, aby mohli bez dozoru orgánov pre ľudské práva EÚ nakladať s občanmi podľa svojich ideologických predstáv. Samozrejme, že pred voľbami sľubujú na tieto témy referendá, no dôverovať im je ako veriť anakonde. Domnievam sa, že ráznu odpoveď dostali z Fínska i Švédska, ktorí sa vzdali neutrality a zvolili bezpečnosť. Neutralita Slovenska je chiméra, pretože by ju museli garantovať všetci susedia aj veľmoci. Ako vážne berie garancie Rusko vidíme na Ukrajine…

Navonok tvrdia, že sa dištancujú od vulgárnej politiky ĽSNS, no ideológia zostáva. Aj jej prejavy. Strana sa snaží zastrieť fašistické tendencie súkromnými aktivitami jej členov. Napríklad poslanec Suja je členom Zväzu protifašistických bojovníkov v Detve, kde ho starí páni prijali ešte ako člena ĽSNS za opateru hrobu padlého vojaka v lesoch. Nič im nevadilo, že jeho spolustraníci hajlovali verejne po uliciach, že ĽSNS a následne aj Republika považuje SNP za zločin proti štátu, holokaust za rozprávku, Tisa za hrdinu. A vôbec je zaujímavé, ako sa v bývalých partizánskych oblastiach a na miestach masových vrážd počas Slovenského štátu vyvíjajú preferencie fašistickej strany ĽSNS:

Volebný rok 2016 (voľby do NRSR)**:

Čierny Balog           16,41 %, druhá za Smerom

Nemecká*              10,86 %, tretia za Smerom a OĽANO

Telgárt                   7,48 %, tretia za Smerom a SNS

Volebný rok 2020 (voľby do NRSR)**:

Čierny Balog           16,44 %, tretia za OĽANO a Smerom

Nemecká*              11,89 %, štvrtá za Smerom, OĽANO a Sme rodina

Telgárt                   11,09 %, tretia za OĽANO a Smerom

Poznámky:                 

* Nemecká – došlo tu k najväčšiemu vojnovému zločinu na území Slovenska. Od 4. do 11. januára 1945 tu Einsatzkommando 14 za aktívnej účasti Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy popravili stovky mužov, žien a detí, ktorí mnohí zomierali za živa v plameňoch vápennej pece. Ich počet dodnes nie je známy, zdroje uvádzajú od 450 do 900 obetí. Boli medzi nimi aj účastníci SNP… Už len to by malo byť pre občanov vodítkom, kam zaradiť Republiku (pre pána Fica: nebola to jednotka Edelweiss…). Alebo si tiež  myslíte, že je to rozprávka?

                        ** zdroj Štatistický úrad SR

A to všetko z desiatok zúčastnených strán… Po týchto výsledkoch sa musia obete v Nemeckej, Čiernom Balogu, Telgárte, Ostrom Grúni, Kľaku a ďalších v hrobe obracať. Ako je možné, že miestni ľudia volia to isté zlo, ktoré im vyvraždilo vlastných predkov? Že by školstvo, médiá, politici? Ale veď  majú denne pred očami pripomienky tohto besnenia! Zatiaľ nechápem. Napriek tomu majú právo účasti, to je demokracia.

V strane Republika nájdeme tie isté tézy ako u SNS: silný štát (osobná moc), diktát, primitívny nacionalizmus a agresívny konzervativizmus.

 SNS a Republika sú strany, ktoré chcú rozbiť západné smerovanie súčasného Slovenska. Mnohí im tlieskajú, mnohí s nimi sympatizujú, zhruba každý desiaty. Lenže vážení, naozaj sa chcete vzdať Schengenu? Naozaj si myslíte, že sa 5 miliónové Slovensko dokáže uživiť samo? Naozaj si myslíte, že nechcete žiť ako západ a že by ste radšej azbuku? Alebo len kašlete na podstatu a stačia vám lákavé frázy?