Jaroslav

Poznámka na úvod: ospravedlňujem sa za rozsiahlosť príspevku, ale na toľko prešľapov a chýb sa nedá reagovať stručne.

Obyčajní ľudia, nezávislé osobnosti či priatelia. Je úplne jedno, aký názov si registrujú v registri strán. Vždy platí jedno: je to Matovič, Matovič, Matovič. Bez neho prestanú existovať, bez neho sa rozbehnú po krajine ako stádo bez baču. Proste HZDS II. A možno ich tiež potom prijme Smer… Mimochodom, všimli ste si, že šéf ich poslaneckého klubu Šipoš začal používať od istej doby rovnaký postoj, zopäté ruky kajúcnika, rovnaké gestá i rovnaké oblečenie ako šéf? Čo už.

V tomto prípade je pre voliča zbytočné venovať sa ich predvolebnému programu 2023. Urobili iba „copy“ z minulých volieb, upravili dizajn, takže nič nového. Vyše 240 strán prázdnych sľubov, dalo mi zabrať. Aj ten toľko omieľaný príspevok na dieťa 200 eur nie je pravda. A vôbec, načo potrebuje Kollár dostať na svojich 11-12 detí taký príspevok? Bolo ťažké vybrať si do nadpisu charakteristiku hnutia, nakoniec som zvolil riadenie regiónov. Matovičova koalícia rozparcelovala štát, každý dostal kúsok koláča a nestaral sa do koláčika druhých. Čo bolo predsedovi vlády Matovičovi do toho, ako narába s rezortom minister za SaS či Sme rodinka? Každý sa zabával na svojej kôpke h…, výsledkom bol chaos a zúfalstvo. Tak sa rozhodli, že budú prstíkom ukazovať na tých druhých, ktorí môžu za všetko, my nemôžeme za nič. Nastala paralýza. Všetkého. A toto by sme chceli späť? Ak áno, zaslúžime si masívne rozšírenie psychiatrických ústavov a voucher do nich.

Voliči vraj nemajú pamäť. Môže byť, najmä tí chudobnejší a menej vzdelanejší, ktorí naozaj majú existenčné problémy a sú náchylní uveriť všetkým, ktorí im sľubujú kráľovstvo na zemi. Iba na nich treba najprv spustiť hrôzu a ponúknuť záchranu od blahorečeného a osvieteného. Funguje to Ficovi, prečo by to nemalo fungovať Matovičovi? Skúsim teda o oživenie pamäti tým, ktorí o to stoja.

Faktom je, že Matovič a Fico sa vzájomne potrebujú. Jeden bez druhého nie sú nič. Stačí si otvoriť webstránku Oľana a hneď na vás vyskočí Fico. Vulgárna politika u Fica zabalená do vábivého pláštika sa u Matoviča „reže“ od rána do rána. Boli to práve oni, ktorí vrátili do politiky praktiky osobnej nenávisti, napádania (aj rodinných príslušníkov politikov), vyhrážania a potýčok. Fico uprednostňuje publikum starších žien, ktoré nutne potrebovali baťka Mečiara nahradiť, Matovič ovláda taktiku zdivočelého davu. Obom sa darí úspešne napodobňovať „zakladateľa“ štátu.

Sľuby. To je pilier ich predvolebného boja. Matovič vie, že jeho koaličný potenciál je nulový, no dokáže ešte aj toto obrátiť na svoj prospech. Teda aspoň si to myslí. Jedného rána sa vypotácal zo spálne s nápadom kúpiť si voličov 500 eurovým darčekom. A postavil to ako podmienku možnej spolupráce. Jasne vie, že túto obludnú požiadavku všetci odmietnu, no on sa môže stavať do role ohrdnutého spasiteľa, ktorý chcel len dobre, to oni sú tí zlí… Fico zasa jemne a potichúčky zašepká, že po voľbách je vždy všetko inak. No nie sú zlatí?

V roku 2010 sa Matovič vyšplhal po Sulíkovom chrbte do parlamentu, pomohol povaliť Radičovú, aby následne spustil tzv. boj proti korupcii, neskôr proti mafii. Celkom chvályhodné. Ako sa však ukázalo po roku 2020, išlo výlučne o výberový boj. Korupcii vo vlastných radoch sa akosi nevenuje. Navyše zvolil ten najhorší spôsob: postavil sa funkcie policajta, prokurátora, sudcu aj kata súčasne. Je podoba s 50. rokmi našej histórie čisto náhodná?

A vznikla neschopná chobotnica. Až neuveriteľne veľké škody napáchali na štátnej správe. Ich veľkohubé sľuby o výberových konaniach najmä na prednostov Okresných úradov zobrali za svoje hneď v prvom týždni vládnutia. Po internetovej „udavačke“ zasadla „Pročkova komisia“ (to je prosím ľudový názov tohto „výberu“, nič osobné.) a bolo po výbere. Napokon o všetkých rozhodol aj tak sám boss. Do funkcií sa dostali obľúbenci, ktorí však nemali potuchy o riadení kancelárie, nieto okresu. Najviac sa to prejavilo vždy v krízových situáciách. Pamätáte sa, ako pri covidovej pandémii boli okresné úrady paralyzované? Nebyť samosprávy (ktorá na takú situáciu nemá nielen kompetenciu, ale ani kapacity), boli by sme všetci v keli…

Covid – beriem to do vlastných rúk. Takto sa rozhodol stredoškolský premiér Matovič a podľa toho to aj dopadlo. Neuveriteľné tisícky mŕtvych idú na zodpovednosť neschopnosti a amaterizmu. Ak teda zobral Matovič riadenie pandémie do svojich rúk a nezvládol ju, mal by niesť aj zodpovednosť. Minimálne tým, že by opustil politiku a začal sa konečne živiť poctivo. Žiadne daňové úniky pomocou PHM, žiadna matka, tráviaca 600 km denne na cestách, žiadne predané a „stratené“ účtovníctvo. Iba poctivo. Pripomínam, že na začiatku sľuboval preberanie najlepších skúseností zo zahraničia, napokon sme sa však denne dozvedali, aké super experimenty prijal, aké je Slovensko pod jeho vedením svetovým lídrom a podobné žvásty. Výsledkom bol najvyšší počet úmrtí na 100 000 obyvateľov vo svete. Vrátane Afriky…

Utečenci pred vojnou. Migráciu z chudobných krajín cez Slovensko nepovažujem za problém, ktorým by sa mal občan zaoberať. Kto z nich by chcel zostať v takej krajine? My sme iba jedna z ich mnohých medzistaníc na strastiplnej ceste do raja. No v prípade ukrajinských utečencov sa zo strany okresných úradov opäť prejavila neschopnosť, bezradnosť, zúfalé zakrývanie očí. Naplno odhalila aj nekompetenciu Ministerstva vnútra na čele s plukovníkom Mikulcom. Vôbec na plukovníkov nemal Matovič šťastie. Ani Lengvarský nebol nič moc. Nebyť dobrovoľníkov a pohraničných dediniek bez peňazí, bola by to s ukrajinskými rodinami katastrofa. A to sa hrdíme, akí sme pohostinný a priateľský štát či národ. Keď pozerám na realitu a k tomu počúvnem našich Putinových propagandistov, príde mi, že ten s tým pokazeným chromozómom mal pravdu. Našťastie, posledná poznámka sa Oľana netýka.

Odkiaľ peniaze? Pre ich program je charakteristické, že sa zásadne vyhýbajú vysvetliť, odkiaľ na to všetko zobrať. Príde mi to ako vypustíte sondu do slnka. Tiež bez návratu. Hurá do Grécka. Ekonomický program hnutia je mlátenie prázdnej slamy a možno preto je až na poslednom mieste. Rozširovanie kadejakých plošných príspevkov takmer do nekonečna bez zdrojov je cesta do pekla. Napadlo mi, že si snáď zobrali príklad z Argentíny, kde už dvakrát vyhlásili štátny bankrot a dôchodcovia márne čakali na hocijaký dôchodok. Aj lekári, učitelia, policajti, vojaci i úradníci museli dlhé mesiace žiť zo svojich úspor. Až kým sa zlí kapitalisti nezľutovali.

Zákony – čisté zúfalstvo. Obchádzanie zákonov a zneužívanie pandémie na presadenie nezmyslov pod pláštikom skráteného konania sa stalo zvykom. Úsmevné bolo, keď parlament prijal zákon, ktorým stanovil obciam nereálnu lehotu na prijímanie žiadostí o covidovú podporu a ešte v ten istý deň sa minister vnútra prihováral vo verejnoprávnej televízii starostom, aby zákon nebrali tak celkom vážne… Teda bolo by to úsmevné, keby to nebolo k plaču. Veď načo diskutovať s odborníkmi! My vieme všetko najlepšie. Taký predseda ústavnoprávneho výboru, ktorý akože nevidel hrubé porušenia legislatívneho procesu tu ešte nebol. Vetrák sa tuším volá. Tiež množstvo rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré napravujú či rušia rozhodnutia poslancov tu ešte tiež nebolo.

A napokon – boj s korupciou. Matovič sa hrdí tým, že dal voľné ruky polícii. Iste, polícia začala a aj dokončila množstvo korupčných káuz. Úprimne, ona to začala už za Pellegriniho. Lenže aj tu musel Ústavný súd napravovať príliš veľké množstvo porušení zákona. Niektorí ľudia boli zadržaní neoprávnene, niektorých uväznených musel ÚS prepustiť. Niektoré konania musel korigovať generálny prokurátor pre porušenie zákona. A to všetko je zle. Ak si takto predstavujú voľné ruky, treba sa mať na pozore. Neschopnosť polície sa preukázala najmä v prípade vraždy Jána a Martiny. Podvolili sa mediálnemu tlaku a nezozbierali potrebné dôkazy. Len rýchlo, rýchli nejaký výsledok. A ten bol – súd musel rozhodnúť, že slovenským kmotrom bola nezamestnaná prostitútka. Je to k plaču, najmä keď vraj mali voľné ruky! Prokurátor? Ten sa staral o svoju kandidatúru na špeciálneho, neskôr na generálneho, na mediálne vystúpenia až natoľko, že neposúdil správne dôkaznú situáciu. Tak rozhodol súd. A tzv. vojna v polícii? Pripadám si ako v Kongu (ospravedlňujem sa Kongu). A keď sa napokon nájde minister vnútra, ktorý verejne prezentuje potrebu civilnej kontroly polície, tak ho vyhodia na hrubý nátlak policajných špičiek, ktoré sú osobne zainteresované. Mimochodom, jedna z dvoch chýb prezidentky Čaputovej. Prvá, že už nekandiduje, druhá, že vyhodila Šimka.

Oľano je zlepenec až príliš odlišných smerov, od ultrakonzervatívnej Záborskej a Matoviča, cez servilných a beznázorového Šipoša a Ševčíka či šoumena Pročka, až po liberálnejšiu Remišovú. Snaha o udržanie pri živote všeobjímajúcej, najmúdrejšej no autoritatívnej strany je odsúdená na zánik.

Domnievam sa, že v politike je Matovičov napoleonský syndróm veľmi nebezpečný, navyše keď sa podfarbí neschopnosťou. To je prípad Oľana a jeho priateľov – bez názoru, servilní až za hrob. Popri Republike, SNS a Smere je to – objektívne – nedobrá voľba. Dokedy budeme voliť zlo?