Jaroslav

Liberalizmus (odvodený od slova „sloboda“ – poznámka pre fanúšikov Smeru, Republiky či SNS) je na Slovensku v plienkach. Aj keď Sloboda a solidarita sú na vrcholnej politickej scéne už dlhšie, programovo obsiahli iba menšiu skupinu liberálnych voličov. Zvolili si cestu konzervatívneho liberalizmu, stali sa členmi konzervatívneho smeru v Európskom parlamente, presadzujú podľa môjho gusta až príliš individualistické poňatie spoločnosti. Odklonili sa od európskeho liberálneho prúdu a zrejme preto boli u nás menej čitateľnými. Kladú až príliš veľký dôraz na podnikateľov, aj keď úprimne povedané práve tam sa tvorí veľká časť príjmov štátu i občanov. V oblasti migrácie nie je SaS vôbec liberálnou stranou. Ale to nie je väčšina Slovenska…

Ekonomika. Programovo sú zameraní najmä na zodpovednosť v hospodárení štátu a efektívne využite prípadných nadpríjmov. Terajší marazmus v zadlžení SR, ktorý po sebe zanechali Fico a Matovič, predpokladajú riešiť zvýšením ekonomickej produkcie, zjednotením daňového a odvodového systému a zlepšením podnikateľského prostredia. Trocha ma desia ich nápady na príliš veľkú slobodu podnikateľov na započítavanie nákladov. Ktorý podnikateľ by chcel platiť vyššie dane? Kto by neodpísal nadobudnutý majetok v čo najväčšej miere? Daňová oblasť tak celkom nie je o slobode rozhodovať o vlastných daniach, ide o záväzné a vymožiteľné pravidlá pre všetkých rovnako. Pravdu majú v tom, že treba to celé prekopať, náš daňový či odvodový systém je tak zložitý, že sa v ňom nevyznajú už ani renomovaní odborníci.

Tiež by som si dovolil kritizovať ich zámer v oblasti fiškálnej decentralizácie. Treba brať do úvahy vysokú úroveň korupčných vzťahov v obciach či nižšiu úroveň vzdelania zvolených zástupcov. Prílišná decentralizácia by nás vyšla príliš draho. Nehovorím, že niečo preniesť na samosprávy by sa nedalo, no musí to byť rozumné a efektívne.

Znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia je klasika, ktorou sa SaS zaoberá od svojho vzniku. Som všetkými desiatimi za odbúranie byrokratických prekážok, ale znižovaniu daní by muselo predchádzať prekopanie výdavkovej oblasti v celých verejných financiách, nielen v štátnom rozpočte. A to, bohužiaľ, je ťažko priechodná úloha. Keď však Slovensko nechce dopadnúť ako Grécko, bude sa musieť aj v tomto zmeniť veľa. Inak sa fanúšikovia Smeru dočkajú krátenia dôchodkov, postihnuté deti znižovania podpory a mnohopočetné rodiny rušenia dávok. Proste, grécka cesta. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nás čaká cca o 8 rokov… Teda ak sa niečo nezmení. Tiež preto sú terajšie voľby tak dôležité.

Ale nie všetko je o financiách a ekonomike. Spoločnosť žije aj potrebami, ktoré netvoria zisk, niekedy je prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s účtovnou osnovou.

V oblasti životného prostredia neprinášajú veľa nového, jednoducho reagujú na mizernú situáciu, ktoré dnes prežívame. Ich cesta k ozdraveniu je tak trocha opatrná, nakoľko sú si vedomí spätosti s ekonomikou.

Zdravotníctvo. Vyššie platy, zníženie byrokracie, pracovné prostredie… atď, atď., to je tak trocha obohraná pesnička. Celkom sa mi pozdáva, že nechcú likvidovať ambulancie v odľahlejších častiach Slovenska, veď ide aj o dostupnosť. Ako by sme inak vyrovnávali veľké regionálne rozdiely, nie? Celkom silný dôraz kladú na zodpovednosť pacienta. Čím zodpovednejší, tým menej by doplácal. Že sa v zdravotníctve platia všelijaké poplatky je fakt. Treba v tom urobiť poriadok a motivovať ľudí k zodpovednosti a prevencii. O tak trocha revolučnú myšlienku ide pri umelom predlžovaní utrpenia pacienta. Aj keď v ich programe nie je slovko eutanázia, v podstate ide o toto. Ťažko presaditeľná vec na Slovensku… Do zdravotníctva chcú nasmerovať veľkú časť eurofondov, ale to chcú všetci. Dôležitou súčasťou ich programu je zodpovednosť a sloboda žien pri riešení nechceného tehotenstva a starostlivosť o tehotné ženy. Na rozdiel od pani Záborskej, ktorá skrýva zákaz interupcií pod tzv. pomoc mamičkám, sa tu jasne hovorí o predpôrodných či popôrodných kurzoch a psychologickej pomoci ženám v ťažkej situácii. Tiež sú za podporu zvýšenia pôrodnosti, no nie za cenu príkazov či zastrašovania žien.

Čo sa týka sociálneho systému nechcem zaťažovať. Iba poznámku k požiadavke ústavného zakotvenia finančnej vyrovnanosti I. dôchodkového piliera: nikdy nebol vyrovnaný a bez zníženia dôchodkov alebo predĺženia veku odchodu či „zníženia“ počtu dôchodcov to jednoducho nejde. Zákony fyziky… A II. pilier zatiaľ neplní očakávania. Skôr by mali riešiť terajší spôsob vyplácania dôchodkov z II. piliera cez súkromné poisťovne, kde z tých už aj tak úbohých dôchodkov odtekajú ďalšie poplatky…

V oblasti školstva sme už zažili saskárskeho ministra, takže si zhruba vieme predstaviť smer, akým Saska uvažuje. Z môjho pohľadu by som im vytkol prílišný dôraz na elektronické maturity a testovanie žiakov. Prečo? Študenti strácajú schopnosť obhajovať verejne vlastné názory vo vzájomnej diskusii, vyberajú si z možností a), b, c), d) a nerozmýšľajú nad podstatou vecí. To je v priamom rozpore so snahou  o vyučovanie s pochopením. A presadzovať elektronickú maturitu je niečo, čo vo vyspelých krajinách začínajú opúšťať. Dvojnásobne platí vzájomná interakcia „face to face“ na vysokých školách. Robiť napríklad štátnu skúšku alebo doktorandskú skúšku bez toho, aby som učiteľa čo by len videl je úplne od veci. Jeden učiteľ z domu, druhý z pláže , tretí z parkoviska. To je realita… Potom to tak vyzerá. Mladí ľudia jednoducho berú kadejaké dezinformácie za svoje, lebo si vyberajú iba z a) či b)… Veď načo rozmýšľať!

Veľkým pozitívom pre SaS je jej európske zameranie. Nepripúšťajú ani iné ukotvenie Slovenska, čo považujem za zásadné. To je najpodstatnejší dôvod ísť k voľbám a zabrániť pokusu o znovuzaradenie Slovenska do čiernych dier Európy. Ako za Mečiara, či ako v Maďarsku.