Jaroslav

Nebojte sa, nejde o žiadny prieskum verejnej mienky. Náhodné stretnutie siedmych dôchodcov: dvoch mužov a piatich žien v čakárni pred ambulanciou lekára.

Účastníci: starý muž, čerstvý dôchodca, rečná pani, tichá pani, zvedavá pani, rázna pani a pani s kabelkou.

Po krátkom tichu sa ujal filozofického slova starý muž: „Viete, aj tak je všetko dobre zariadené v tom vesmíre. Kamene lietali, lietali a lietali, až sa nakoniec spojili a vznikla Zem.“

To samozrejme vzbudilo pozornosť všetkých čakajúcich.

„No ale viete“, pokračoval, „potom však do nás vrazilo veľké kusisko a celé sa to rozpadlo. A viete vy, ako to dopadlo?“

Rečná pani ihneď zareagovala: „Máme mesiac.“

Starý pán uznanlivo zakýval hlavou: „No veď to, to veľmi dobre Pánboh zariadil“.

„Ale máme rôzne náboženstvá“, prispel čerstvý dôchodca. Ja napríklad som mohamedán, my tiež veríme v Boha.“

„Hej, vy by ste chceli len veľa žien“, pocítila potrebu zapojiť sa do hovoru rázna pani. „Také to máte zariadené. To len vám chlapom tak vyhovuje!“

Zvedavá pani sa osmelila: „A to naozaj, s veľa ženami?“

Čerstvý dôchodca sa ujal vysvetľovania: „Ále pani, to len vy si myslíte, že to my naraz so všetkými, ale to neni pravda. My si ženy uctievame, staráme sa o nich. A ak myslíte na sex, tak to len po jednej a vždy len dobrovoľne. Tak ako u vás.“

„Noo, ale každý deň s inou“, nedala sa pani. Na to už nebolo obrany.

Starý pán šokoval všetkých: „Aj ja som mohamedán“.

„Nooo…aha!“ Ráznu pani jeho vyhlásenie tak vyviedlo z miery, že prepustila svoje poradie tichej panej. Tá vkĺzla rýchlo do ambulancie.

Starý pán vyhodnotil situáciu a s potmehúdskym výrazom položil otázku: „A či viete, kto je najväčší idiot v parlamente?“

Pani s kabelkou a osmelila a ticho tipla: „To bude ten, čo má veľa detí, nooo… a každé s inou“.

„Nie, nie“, ujala sa slova rečná pani. „To je teeen… no čo…by len porno pozeral“. Zjavne myslela na poslanca Čepčeka, no meno akosi neprichádzalo na jazyk. Nakoniec zaklincovala: „A ešte by chcel, aby každý išiel na úrad po príkaz!“

Starý pán, moderátor debaty, nesúhlasne zakýval hlavou: „Nie, nie, sú tam aj väčší“. Opäť dal priestor súťaži.

Ale rečná pani sa zjavne nechcela nechať odbiť: „Tak potom ten, čo bozkáva výložky. Danko tuším“.

„Ale pani, ten tam už nie je“, opravil ju čerstvý dôchodca.

Rázna pani chcela uzavrieť chúlostivú debatu: „Tam sú všetci idioti. No ale ten najväčší musí byť jeden… Ja si myslím…, že to bude ten s tou hranatou hlavou. Však vy viete.“

Starý pán s kľudným úsmevom vyviedol všetkých z omylu: „Nie, nie. Ten síce tiež, ale je tam ešte jeden. Hovoria mu Igor.“

„Matovič“, zhíkla pani s kabelkou.

Rečná pani zaklincovala: „Máte pravdu, na toho sme zabudli.“ Nastalo ticho, všetci účastníci uznanlivo pokývali hlavami.

Rázna pani ich vytrhla z letargie a slovami: „A preto budem voliť KDH! A hotovo!“ vyvolala všeobecný súhlas. Všetci jej voľbu jednohlasne odkývali.  

Bohužiaľ, tu sa súťaž končí. Bol som na rade. Mám ale pocit, že vyššie už to aj tak nešlo…