Jaroslav

Sme rodina… No fakt, sú. V podstate jedna. Osobne by som chcel vedieť, ktorý kreativec prišiel na to, aby mali na bilboarde zmienku, že sú normálni. Treba však uznať, že oproti Matovičovi naozaj sú, len je to úsmevné práve pod „mordou“ Borisa.

Ako strana sú jednoznačne populisti, sami sa pasujú do pozície ľudovej strany. Programovo sú konzervatívni, pragmatickí a orientujú sa výlučne na populárne opatrenia.

Ich exekútorská amnestia je jeden škandál. Vo finále to dopadlo tak, že dlžníci neplatia exekútorom ani cent, nie to ešte istinu dlhu, no veritelia musia zaplatiť za skončenie exekúcie zo zákona namiesto dlžníka. A keď by ešte mal niekto naďalej chuť domôcť sa spravodlivosti, zaplať ešte raz. Jednoducho sa tu pestuje kultúra, že nasekať dlhy a kašlať na ich splácanie je normálne. Asi tak, ako ich partička? Sociálne odkázaní hromadne nakupovali mobily, na ktoré nemali a za ktoré ani nechceli nič platiť, operátori sa báli odmietnuť, aby ich nikto neobviňoval z diskriminácie. Užívali sa tu cudzie majetky, no a čo? Hlavne poľnohospodári, ktorí  po niekoľkoročnej súdnej ťahanici vysúdili náhrady, teraz platia exekučné poplatky za zrušenie exekúcií namiesto tých, čo nezákonne ťažili z ich majetku a ešte za to brali aj dotácie. Asi som nenormálny, keď celú túto amnestiu považujem za špinavosť.

Za Matoviča dostali do „portfólia“ rezort sociálnych vecí a rodiny. Za tri roky dokázali tak zauzliť systém sociálnych dávok, že už ani odborník nevie čo všetko a ako platí. Systém je postavený na nespočetných výnimkách, úradníci rozhodujú svojvoľne. Tým najbezbranejším – postihnutým deťom – nepriznávajú ani to, čo by im aspoň trocha uľahčilo život. A preto musia ich rodičia žobroniť na internete, aby svojim deťom získali aspoň polohovú posteľ…

Čo sa týka rodiny, patria do ultrakonzervatívneho tábora. Zábavné na tom je, že ich predseda žije tým najliberálnejším spôsobom… Niekto by povedal, že majú dvojakú tvár, ale já na to: kto si bez viny? (to je z filmu J).

Samostatnou kapitolou je ich agenda práva na nájomný byt. Jednak je to čistý populizmus a jednak na to nemáme. A oni to dobre vedia! Možno, že ich strana žije v bájnej Atlantíde a myslia si, že ostatní tiež, no tieto dva svety sa míňajú. A to o svetelný rok. Jednoducho, zo 100 000 nájomných bytov je iba bublina.

Ale zato majú experta na kultúru. Fakt ma pobavilo konštatovanie, že 2 roky členstva v Správnej rade Vysokej školy výtvarných umení stačí Borisovi na to, aby ovládol problémy mladých umelcov. Čo tým chcú povedať? Netuším. Asi to bude tak, ako s jeho diplomovkou. Rýchlokvašky nemám rád.

Vôbec, keď sa pozriete do ich programu, je to samé: nárok, zadarmo, dorovnať apod. Samé výdavky, ale skade na to zobrať? O tom cudne mlčia. Boris to celé nezatiahne, zasa to ostane na strednú vrstvu a ich dane s odvodmi. Je fakt veľmi náročné, udržať si psychickú pohodu pri čítaní ich 126 stránkového programu (podpisy nerátam). Hlavne, keď už ho viem konfrontovať so skutočnosťou. Sme rodina nie je strana, ktorá by dokázala znížiť dlhy štátu, znížiť odvody, ani nijako „uťahovať opasky“. To s potešením ponechajú iným. Ich koaličný potenciál je však veľký. Aby som nekrivdil – odmietli Matovičov nezmysel s päťstovkou za účasť vo voľbách, ale to urobili všetci. Vedia sa dobre prispôsobiť, takže po voľbách pôjdu s hocikým, kto im zabezpečí koláčik moci.

V oblasti medzinárodných vzťahov sľubovali audit členstva Slovenska v únii. Akosi ho niet. Chceli diskutovať o reforme únie najmä s Rakúskom, no okrem dovolenky v Alpách neviem o žiadnej ich aktivite. Ako pozitívum však vidím fakt, že naše členstvo v civilizovanom svete nespochybňujú. Aspoň niečo.

Sme rodina je voľbou pre tých, čo žijú dneškom, nepozerajú sa čo bude zajtra, čo majú radi silné slová a čo sa nezaujímajú o výsledky.